Zverejnenie príspevku / stránky na vybrali.sme.sk Tlač / PDF príspevku / stránky

29.11.13
3
Pred nedávnom som mohol obyvateľom Bratislavy cez TV Bratislava priniesť informáciu o osadení 1. malej knižničky v Rači (http://www.tvba.sk/home/komunitnu-kniznicu-postavili-ludia-pre-ludi/).

Knižnička získala svoje miesto symbolicky v 1. Komunitnej záhrade, ktorá sa nachádza v Krásňanoch. Na tomto mieste môžete nájsť našu knižničku „na stračej nôžke“, ktorá je ľuďom k dispozícií neprestajne. Knižnička funguje na princípe „požičaj a vráť“. Hocikto môže teda prísť a vybrať si knižku, aká sa mu páči, rovnako ako môže prísť a doniesť knižky, ktoré už prečítal a nepotrebuje ich.

Malé verejné knižnice predstavujú celosvetovo rozšírený projekt „The Little Free Library“. Ide o voľne šíriaci sa koncept, ktorého cieľom je nielen priblížiť knižky k ľuďom, popularizovať čítanie, či skrášliť verejný priestor. Osobitným cieľom je aj budovanie vzťahu k verejnému priestoru a majetku. Teda k priestoru a k veciam, ktoré sú spoločné – naše.

V jednoduchom projekte, ku ktorému ma inšpirovali dve šikovné dámy z Vajnôr: Barbora Paulenová a Lucia Grigová, sa skrýva viacero motívov. Pri tvorbe knižničky, ktorú si buď môžete kúpiť a potom už len ozdobiť, alebo si ju celú vyrobiť svojpomocne, zažijete mnoho veselých chvíľ a utužíte priateľstvá. Projekt tak v sebe skrýva aj akési globálne posolstvo o budovaní spoločenstva, či presnejšie komunity. Okrem celkom prirodzeného priblíženia kníh a nepriamo i podpory čítania, je to aj vzťah k verejnému – spoločnému majetku. Knižničky sa vyrábajú spoločne v danom spoločenstve ľudí. Spoločne sa osádzajú i ozdobujú. Ľudia, ktorí žijú v danej lokalite, hoc sa nemusia navzájom poznať, sa budú pri tejto knižničke stretávať. Spoločné zdieľanie týchto knižiek, ako aj spoločná starostlivosť o túto „búdku“ prináša celkom prirodzene a jednoducho budovanie vzťahov, ale aj úctu a lásku k spoločnému majetku.

Tak ako pri mnohých iných verejných – spoločných veciach, i knižnice sú vystavené riziku vandalizmu, alebo prirodzenému poškodeniu vplyvom počasia. Projekt ráta aj s tým, že nie všetky knižky sa vrátia na svoje miesto. Tieto nemilé skutočnosti sú však celkom prirodzenou súčasťou života a prispievajú práve k výchove ľudí ako dobrých občanov. Sila vzťahov danej spoločnosti sa ukáže, ale aj buduje práve pri osádzaní, oprave, či skrášľovaní týchto „búdok“. A akosi stále platí, že to, čo je pekné a čo si sami vytvoríme, nemáme veľmi tendenciu ničiť. Preto verím, že aj našej Račianskej knižničke sa bude dariť, ba čoskoro sa nám podarí týchto búdok osadiť aj viacej.

V najbližšej dobe by som chcel v spolupráci s deťmi z ulice osadiť ďalšiu na Rendezi, ďalej v spolupráci s Matúšom Čupkom zo Zelenej hliadky v bratislavskej mestskej časti Nové Mesto v priestoroch tzv. Filiálky. Verím a zároveň želám tejto ako aj jej ďalším súputníčkam – knižničkám na stračej nôžke, aby čo najdlhšie prinášala obyvateľom Rače radosť.

Informácie o krasňanskej knižnici si nájdete aj na:



Juraj Lauko,
Matúš Ferenčík,
Lenka A. Plavuchová,
Miroslav Dudlák
– tím malých knižničiek v Rači

























Novší príspevok
starší príspevok
(zobrazuje sa najstarší príspevok)

3 komentárov:

  1. Ake vsetky dokumenty musel osaditel stracej nozky predlozit stavebnemu uradu, aby dostal povolenie na osadenie tohoto zariadenia ?

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Nemusel dolozit ziadne. Plavuchova to vybavila. Pokial sa jedna o nu a jej gang vybavi vsetko. Pokial sa jedna o obyvatelov Krasnan mame smolu.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Anonymný 19.1.2014 10:46:00 ,

    skús dať o „gangu“ poslankyne Plavuchovej nejaké overiteľné info, bez neho znie takýto komentár ako bohapusté ohováranie.

    OdpovedaťOdstrániť